Svet radosti - Moc osudu

.....

BOH POZORUJE OBRAZ SVOJEJ VÔLE V ZRKADLE.

TEN KROTKÝ POHĽAD JE TVORCOM OHŇA,

KTORÝ NEPÁLI A NECHLADNE.

PRÍBEH, V KTOROM JE BOH TELOM SVIATOSTÍ,

JE EUFÓRIOU LÁSKY A HYMNOU VŠETKÝCH ŽIADOSTÍ.

Osud je príbeh života. Život je cit, lebo bez pocitu by sme nevedeli,

čo je pekné, alebo škaredé, bez preciťovania by sme nepoznali, čo je

šťastie, alebo nešťastie. Osud je príbeh túžobného citu, lebo bez túžby

by sme nič nechceli a nič nevytvorili. Bez túžby by sme sa nemohli vidieť

a ani sa na nič pozerať. Bez túžby by sme nemohli urobiť nič!

Túžba je absolútum bytia! Prazáklad bytostného vedomia.

OSUD JE PRÍBEH ŽIVOTNEJ TÚŽBY.

AK JE TOMU TAK, MALI BY SME BYŤ ŠŤASTNÍ.

SME? SME!

A AK TO NIEKTO NECHCE VIDIEŤ, ŽIJE V PRESVEDČENÍ,

ŽE TÚŽBU MÁ DANÚ PRETO, ABY MOHOL CHCIEŤ TO, ČO NECHCE.

V takomto prípade je pre človeka záväzný príbeh výmyslov.

Výmysel je vytvorený z presvedčenia, že to, čo nechcem, disponuje

mocou. Alebo, že šťastie, po ktorom túžim, nemá dostatočnú silu.

Výmysel je pravda, ktorá sa pre Boha nestala. Nie je. Pre všetkých

tých, čo nechcú vidieť, že majú túžbu danú preto, aby si mohli

tvoriť šťastie, je nepravdivý osud pravdou.

NEPRAVDIVÝ OSUD JE PRÍBEH, V KTOROM ČLOVEK

ODMIETA TO, ČOMU PRISUDZUJE SILU ŽIVOTA.

Túžbu duše by sme mohli prirovnať k vode, ktorá vyteká z prameňa.

Aký je prameň, taká je i voda. Aká je vôľa, ktorou sme tvorení, taká je

i túžba života. Nemôže byť iná. Môžeme teda povedať, že aká je vôľa

božia, taký je aj osud. A akáže už len môže byť? Mala by byť šťastná,

alebo je snáď pánboh nešťastník? Ak viem, že vôľa božia je šťastím,

mám šťastný aj osud. A ešte je to osud, ktorý má moc, lebo Boh

bez moci nie je Bohom!

Je dobré pouvažovať nad prostým faktom.

Mohla absolútna moc, nazývaná Bohom, stvoriť život bez túžby?

A aká asi mohla byť túžba absolútnej, teda ničím nepopierateľnej

mocnosti? Boh stvoril život pre šťastie! Pre šťastie nespochybniteľné,

a teda trvalé. Ak človek prijme túto jednoduchú pravdu, je šťastie

jedinou silou jeho života!

Lenže čo bežne robí snáď každý človek ? Dennodenne, doslova každú chvíľu

hľadá dôvody, prečo ešte nemôže byť šťastný, alebo pestuje presvedčenie,

že šťastie nemôže existovať bez toho, čo odmieta a nechce. Spochybňovať

šťastie je snaha zápasiť s božou vôľou a takýto boj môže byť skutočne

iba kúzelníckym trikom. Ľudia žijúci spochybňovaním šťastia majú

príbeh života zložený z ilúzií.

AK CHCE NIEKTO POZNAŤ SVOJ OSUD, MAL BY POZNAŤ BOŽIU VÔĽU.

A AK SI MYSLÍ, ŽE JE TO HRIECH, JE ŠŤASTIE PRE NEHO HRIECH.

NEODPUSTITEĽNÝ HRIECH, LEBO NEMÁ KTO ODPUSTIŤ.

BOH, KTORÝ JE ŠŤASTÍM, NEMÁ ČO ODPÚŠŤAŤ.

A INÝ BOH NIE JE!

Vôľa božia je prítomná, lebo to, čo vytvorilo život, musí v ňom byť.

Stále. To, čo vytvorilo život, musí byť životom! Ak je Boh životom,

musí mať svoj príbeh. Aký je príbeh Boha? Ak dokážeme Bohu

prisúdiť cit, je odpoveď ľahká. Príbeh Boha je osudom lásky.

Príbeh Boha je založený na spoznávaní krás milujúcej túžby.

AK JE BOH TVORCOM ŽIVOTA, NIET INÉHO PRÍBEHU,

JE IBA OSUD BOHA.

Je vynikajúce pozrieť sa do zrkadla. Pozrieť sa do seba a zistiť,

či vôbec nejaký osud mám, lebo kde túžba Boha nehrá hlavnú rolu,

tam nie je žiadny príbeh života. Alebo je iba výmysel, ktorý nie je daný,

a preto je nepoznaný. Ak sa niekto obáva budúcnosti, má nepoznaný osud.

Nepoznaný osud nie je pre Boha platný. Z tohto dôvodu ľudské ciele

v takomto osude nemení. Boh nezasahuje do toho, čo nie je!

TEN, ČO SA OBÁVA, ALEBO NECHCE SPOZNAŤ BOHA,

NECHCE SPOZNAŤ ŠŤASTIE, A PRETO MÁ NEPOZNANÝ OSUD.

Už vám niekto niekedy povedal, že vo vašom osude vidí niečo nepríjemné?

Ak áno, čítal z nepravdivého osudu. A hovoril pravdu, ak je nepravdivý osud

jeho i vašou pravdou. Nepravdivý osud nie je záväzný. Nemusíme sa snažiť

meniť to, čo nie je. Stačí vedieť, že spoznávať môžeme iba šťastie.

Nič iné sa spoznať nedá.

TO, ČO NIE JE, NIE JE MOŽNÉ POZNAŤ!

Môžeme tiež povedať, že to, čo pre človeka nie je, nie je mu

umožnené poznať. Ak teda niekto neuzná, že Boh je príbehom lásky

v človeku, nie je mu umožnené spoznať božský osud. A keď nežije

božský príbeh, musí mať osud, ktorý nie je v súlade s božou vôľou.

A nie je ani v súlade s jeho túžbou po šťastí!

Ak niečo stvorilo život, musí mať moc života. Ak stvoriteľa bytia

pomenúvame Bohom, musí mať takýto Boh nepredstaviteľnú moc

a jeho príbeh takisto. Alebo veríte, žeby moc mohla stvoriť nemoc?

BOH MUSÍ MAŤ PRÍBEH! ŽIVOT JE PRÍBEH.

Boh neustále píše jeden a ten istý príbeh v rôznych podobách,

lebo ak je prítomný, písať musí. To je tvorba Boha. Boh neustále

tvorí príbeh šťastia, a preto nenesie zodpovednosť za smútok.

Boh nezariaďuje to, čo človek považuje za bolesť!

BOLESŤ SRDCA JE PREJAVOM NEPOZNANÉHO OSUDU.

ĽUDSKÉ NEPRÍJEMNOSTI NEZARIAĎUJE BOŽIA VÔĽA,

ALE SCHIZOFRÉNIA MYSLE.

Boh je niečo ako večný pisateľ. Tvorí príbeh, tvorí osud! Ostáva

už len taká maličkosť. Kde je vlastne ten tvorca? No kde by asi bol!

Je v potoku, ktorý vyviera z prameňa, je v rieke i v mori! Je v túžbe!

A môžeme vidieť svoju vlastnú túžbu? Aký má tvar? Aký má rozmer?

S určitosťou môže každý jeden človek povedať iba to, že ju cíti.

Možno je teda Boh duch. Prítomný duch!

Prítomný duch by mal byť prítomný všade. A všetko vidieť,

lebo keby nevidel, ani by nevedel, že je všade. Boh teda vidí všetko.

Vidí a píše! Vidí a spája ľudské bytosti s rovnakými túžbami.

Dáva im svoj príbeh lásky. Boh žije svoj príbeh v tele!

PRÍBEH LÁSKY EXISTUJE VTEDY, KEĎ SPOZNÁM SVOJU TÚŽBU

V INOM ČLOVEKU. JE TO MOJA VLASTNÁ TÚŽBA, VŠAK JE ROVNAKÁ.

KEĎ MILUJEM, VIDÍM SVOJE ŠŤASTIE V MILOVANOM ČLOVEKU.

VTEDY MÁ UŽ TÚŽBA POZNANÝ ROZMER A TVAR.

VTEDY JE BOH VIDITEĽNÝ.

Príbeh lásky napísaný Bohom je božský príbeh. Píše ho duch moci,

nikdy nie bytosť, ktorá sa spolieha na to, čo poznať nemôže.

Ľudí s nepoznanou vôľou nespája Boh, ale príťažlivosť neistoty.

V takomto príbehu nič nie je isté, takže je to zväzok strachu.

Strach nie je danosťou šťastia a lásky!

Strach nie je daný, a preto môže informovať iba o výmysloch,

či o tom, čo bytosť nechce. Je múdrosťou spoliehať sa na strach?

Je, ak vieme, že nič iné nemáme!

Ak chce človek niečo mať, mal by sa zo svojej moci radovať.

Tešiť sa z túžby po láske, nie nariekať, že mu láska chýba, lebo vtedy

mu chýba aj Boh. Ak chýba, nie je, a tak ani nepočuje hlas svojej túžby.

Nepočuť znamená tvoriť z možnosti nemožnosť. Nepoznaný osud je

príbeh nemožností, osud bez moci! To by niektorých mohlo v tejto chvíli

potešiť! Poteší, ak sa dovtípia, čo to znamená. Dôvtip je daný!

Ak chceme hrať v božskom príbehu, nestačí prosiť Boha

o zľutovanie a sľubovať polepšenie, nestačí povinne odriekavať

modlitby a vystríhať sa pokušení, musíme ešte aj túžiť po šťastí lásky.

Túžiť aj napriek zvykom, skúsenostiam a rôznym sklamaniam, túžiť

a nevzdávať sa svojej krásnej nádeje. Túžiť a nezmierovať sa s tým,

čo ma neuspokojuje. Pri túžbe nemôžem brať ohľady na vek, výzor,

alebo zdravie, nemôžem brať ohľad na nič. Musí to byť túžba posvätná,

postavená nad všetko dočasné a stratené.

O svojej túžbe nemusím nikoho informovať, ani vyžadovať si od nikoho

súhlas. To, čo je božie, je vždy odsúhlasené a schválené mocou,

ktorá stvorila život. Pod túto moc spadá i ľudská smrť.

OSUD TVORÍ TÚŽBA PO LÁSKE.

LÁSKA JE POZORNOSŤ K TÚŽBE ŠŤASTIA.

LÁSKA JE DUCHAPRÍTOMNOSŤ.

Ponuka žiť božským príbehom, ktorý píše najvyššia moc,

je neodmietnuteľná. Boh vidí, a preto by nikdy neponúkol svoj príbeh

takej bytosti, u ktorej by videl šancu odmietnutia. Z tohto dôvodu je

božský príbeh človeka dokonalý. Je to osud písaný mocou lásky!

To, čo stvorilo život, je istotou, lebo život je. Do istoty sa zasahovať

nedá. Istota je neovplyvniteľná! Je Boh ako tvorca istota? Ak áno,

potom sa do božského príbehu šťastia zasahovať nedá. Ak je príbeh

Boha neovplyvniteľný, nemôže do neho zasahovať ani smrť.

Jednoducho, osudom Boha je láska bez konca.

Kto si v tomto svete praje osudovú lásku, či lásku bez konca?

Mnohí a mnohí, snáď všetci o nej snívajú, lebo každý chce byť milovaný.

Túžba milovať a prežívať šťastie je jediný zmysel života a túto podstatu bytia,

ktorá žije i v každom ľudskom obraze, nazývame aj nesmrteľnou dušou.

Všetci túžia po láske, ktorá nekončí, ale len niektorých si Boh vyberie

do svojho príbehu. Pre moc života sú totiž zaujímaví iba tí, čo udeľujú

dôležitosť šťastiu a nie tomu, čo nie je.

BOH SI VŠÍMA LEN TÝCH,

KTORÍ VENUJÚ POZORNOSŤ TOMU, ČÍM ŽIVOT JE!

IBA V TAKOM TELE, KTORÉ JE V SÚLADE S VÔĽOU STVORENIA,

MÔŽE BOH PREŽÍVAŤ TO, ČÍM JE. IBA TAKÉ TELO JE LÁSKOU.

Ilúzia je menlivá, a preto sa iluzórny osud síce dá predpokladať,

ale predpoklad nie je istota. Ak nepoznaný osud nie je istotou,

môže sa v ňom kedykoľvek čokoľvek zmeniť a tieto nepredvídateľné

zmeny sú pôvodcami obrazov strachu a najrôznejších psychických bolestí.

Je to niečo podobné ako počasie. Môžeme ho na základe nejakých údajov

predpovedať, ale môže ho ovplyvniť čokoľvek. Niečo, čo sme nevideli, alebo

poznali len čiastočne, a preto môže mať inú pôsobnosť, ako sme očakávali.

Nepoznaný osud je ovplyvniteľný. Ak je ovplyvniteľný, môže ho zmeniť

skutočne čokoľvek a kedykoľvek. Môže ho ovplyvniť trebárs sen. Alebo

nejaké ľudské slovo, či skutok iného človeka. Môže ho ovplyvniť film, jedlo,

mucha, zviera, ba dokonca i predpoveď počasia! Z tohto dôvodu sa človek

obáva budúcnosti a vôbec celého života. Všetky predpovede ohľadne

ľudského osudu sú neisté, lebo aj predpoveď ho môže ovplyvniť!

OSUD, KTORÝ JE NEISTÝ, DANOSŤOU BYŤ NEMÔŽE.

AK NIE JE DANÝ A ISTÝ, NEMÁ MOC, A PRETO NIE JE PLATNÝ.

NEPLATNÝ OSUD NEODSTRÁNI ANI OČAKÁVANÁ SMRŤ!

Ak je pre niekoho isté to, do čoho môžu zasiahnuť rôzne okolnosti,

netúži po istote šťastia a jeho slová o pokoji sú presne také klamlivé,

ako je príbeh, ktorý ho vzrušuje. A je to ešte vôbec príbeh života?

Na niečom pracujete, o niečo sa snažíte a neviete, či svoju prácu

dokončíte, pretože nie je isté, či sa dožijete aspoň večera. Niekoho

milujete a neviete, či milovaného neopustíte, alebo ho nestratíte.

Celý život sa niečo učíte a čosi budujete, aby ste to nakoniec stratili.

Nebolo by prospešnejšie sústrediť svoje umenie na to, čo ako

zmysel života koniec nemá? Istota lásky je hľadaná moc!

DIPLOMY TOHTO SVETA NEZARUČUJÚ ISTOTU LÁSKY,

NA ISTOTU RAJSKÝCH RADOVÁNOK POTREBUJEME DIPLOM

OD TVORCU LÁSKY!

Ako získať diplom od Boha? Najskôr musíme Boha mať. A nemôže

to byť hocijaký boh. Musí to byť Boh, ktorý je v súlade s túžbou po šťastí.

Musí to byť šťastný Boh a takejto moci musíme uveriť! Na takúto mocnosť

neplatí hraná zbožnosť a ani slovká, v obsahu ktorých je uložená bolesť

a sťažnosti, lebo šťastie bolesť a nespokojnosť neobsahuje. Alebo snáď

niekto verí, že šťastie je zlé? Napísať diplomovú prácu duše je pre človeka

nesmierne ťažké, pretože v nej nemôže rozoberať príčiny nešťastia a neistôt.

Hovoriť tvorcovi šťastia o nepríjemnostiach života znamená neuznávať

jeho vôľu. Je zmyslom života nešťastie a problémy? Učíte sa a pracujete

preto, aby ste žili nespokojne? Všetci tí, ktorí sa zameriavajú na hľadanie

príčin ťažkostí, takýto zmysel lásky majú a iný nenájdu.

Pod slovom Boh si môžeme predstaviť všetko možné, ba i to,

čo nepoznáme, len predpokladáme, aké by to mohlo byť. Môže to byť

vesmír, príroda, nebesá a podobne. Lenže predpoklad ani tušenie nestačí.

Nie je to stopercentné, a preto sa môže zmeniť. Ak chceme mať Boha,

musí byť istotou. Lenže môže byť istotou taký Boh, o ktorom sme

presvedčení, že na jednej strane je dobrý a na strane druhej udeľuje

bolestné skúšky? Bolestné a nepríjemné pocity nikto nechce, takže je to

Boh chcený a zároveň nechcený, je to Boh rozdvojený.

BOH AKO SILA JE VŽDY JEDEN. JEDEN BOH MÁ JEDEN CIT.

JEDEN BOH MÁ JEDNU VÔĽU! JEDNOTA JE ISTOTA.

Slovo Boh nemôže byť len bohapusté slovo. Malo by mať jasný obsah.

Malo by obsahovať pochopenie citu, lebo cit je život. Slovo Boh by malo byť

naplnené iba pocitom, ktorý vedome chceme. Aký pocit vyjadruje všetky

krásne ľudské žiadosti? Iste uznáte, že je to pocit šťastia. Boh by mal byť

teda pre človeka šťastím. Žiadny iný pocit by slovu Boh nemal prisudzovať.

Je Boh šťastím, ak sa ho bojíme? Je skutočne Boh šťastím, ak nevieme,

čo a kedy môže urobiť? Či potresce, alebo prinesie odmenu? Je Boh skutočne

šťastím, ak ho odmietneme bez toho, aby sme mali ochotu pochopiť, prečo

toto slovo vôbec existuje a čo môže vyjadrovať? Je nutné vedieť, že Boh je

šťastie a môže priniesť iba pocit šťastia. Nič viac, nič iné, lebo keď sa cítime

šťastní, všetko v nás sa raduje. Keď sme šťastní, milujeme život!

Boh je šťastie lásky.

AK PRE ČLOVEKA NIE JE LÁSKA ISTOTOU, NIE JE ISTÝ ANI BOH.

AK PRE ČLOVEKA ŠŤASTIE NIE JE ISTOTOU, NIE JE ANI BOH

PRE NEHO ŠŤASTÍM.

Je veľkou silou nebáť sa prisúdiť láske večnosť.

Keď prisúdime svojej láske večnosť, sme v jednote s prítomnosťou,

sme v súlade s vôľou života. Sme v súlade so svojou božskou túžbou.

Prisúdiť svojej láske k človeku večnosť a nemať strach z toho,

či konáme správne, vyžaduje obrovskú odvahu. Takáto odvaha je

výsledkom nesmiernej, neúnavnej ľudskej túžby prežívať príbeh

oslavujúci život Boha. Keď ide o večnosť lásky, nikdy sa nemýlime!

Ak viem, že niekoho milujem a túžim s ním byť, prisúdim svojej láske

večnosť. IDE O MÔJ CIT! Ide o to, či šťastie, ktoré teraz prežívam,

chcem cítiť stále. Toto je moc osudu! Toto je moc túžby a ocenenie lásky.

Ľudia, ktorí tvrdia, že sa majú radi, bežne sľubujú, že budú spolu dovtedy,

kým ich smrť nerozdelí. Čo je to za sľub, ktorý dáva smrti moc rozdelenia?

Čo je to za láska, ktorá nie je večná? Ak verím, že Boh je prítomná sila,

tak chápem, že život je večný, a preto si neprajem prežívať lásku

iba do smrti. Boh neumiera, všakže? A láska môže?

Akému Bohu dávam takýto sľub?

AK JE BOH PRÍTOMNÝ, JE PRÍBEH LÁSKY VEČNÝ.

BOH JE ŽIVOTOM MOJEJ LÁSKY!

Hovorí sa, že Boh je láska. A keď tvrdím, že cítim k niekomu lásku,

to už Boh nie je? To už nie je láska? Ak milujem, musím vedieť,

že je to láska večná. Boha sa smrť nedotýka!

AK JE BOH VEČNÝ, MUSÍ BYŤ VEČNÝ AJ ŽIVOT.

TAK PREČO MILOVAŤ IBA DO SMRTI?

Ak viem, že Boh nie je závislý od smrti, je moja láska taká istá.

Alebo je tvorca života podivín, ktorý sa stráca a zase objavuje?

Ľuďom, ktorí sa chystajú do neba, alebo sa tešia na odpočinok v pokoji,

by sa patrilo upútať Boha. A človek by vari aj uznal, že je to potrebné,

keby pritom nemusel aj cítiť. Raj bez večnej lásky neexistuje!

Sen o večnej láske! Sen mnohých, osud všetkých, čo sa cítia zradení,

stratení a opustení. Srdce pokryté jazvami bolestných pripomienok plače.

A slzičky tryskajúce z takéhoto prameňa tvoria najskôr mokré chodníky,

ktoré sa však postupne premieňajú v potoky, rieky a nekonečné moria.

Odrazu cesty niet, lebo na preplávanie mora vytvoreného bolesťou

nikto silu nemá. A príbeh veľkej ľudskej túžby ostáva iba tancom snov

vložených do bezcenných žiadostí a popola slov!

Ak chce niekto upútať Boha, musí vkročiť do svojho mora. Ísť a nikdy

sa nevracať. Ísť a nepozerať sa ani napravo, ani naľavo. A mohutné vlny

začnú ustupovať, až sa nakoniec úplne stratia. Ostane iba orosený chodníček

vedúci k prameňu. Nie je to prameň smútku, ale osviežujúca rosa, ktorá

umožňuje vidieť krásu jemností. Nie je nič horšie, ako čakať, kedy more

bolestí vyschne a nie je nič lepšie, ako vedieť, že slzy dal Boh človeku

preto, aby sa mohol neustále opájať nektárom radostí.

Boh je mocou túžby a moc má telo slávností.

Viera Štěpánková je vlastníkom a autorom celého obsahu stránky svetradosti.cz
a jej obsah je chránený zákonom o autorskom práve. Bez písomného súhlasu
autora je zakázané akýmkoľvek spôsobom reprodukovať, kopírovať, upravovať,
alebo publikovať diela zverejnené na stránke svetradosti.cz.